Od začiatku 20. storočia uskutočnila r. k. (rímsko-katolícka, pozn. redakcie) cirkev v Žiline pod vedením farára Podivínskeho a kaplána Tomáša Ružičku výstavbu viacerých domov pre sociálne slabších Žilinčanov.
Takto vznikla tzv. Ružičkova kolónia 23 rodinných domčekov v priestore časti dnešného sídliska Hliny III a IV.
To bolo stále málo. Hoci súkromníci stavali aj nájomné domy, tieto boli pre chudobnejších cenovo neprístupné. V roku 1931 plánovala r. k. cirkev asanáciu starej fary na Farských schodoch, výstavbu novej fary s obchodnými priestormi, z výnosu ktorých chcela financovať ďalšie aktivity v sociálnej oblasti. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa to vtedy neuskutočnilo, a preto pristúpila r. k. cirkev pod vedením farára Tomáša Ružičku spolu s mestom k výstavbe ďalšieho domu pre ubytovanie chudobných občanov mesta.
Tento dom postavili na pozemku vedľa chudobinca. Účelom stavby bolo vybudovať nielen ubytovňu pre chudobnejších obyvateľov Žiliny, ale aj sociálne byty. Na projekt stavby bola roku 1931 vyhlásená verejná súťaž, pri ktorej bol zadefinovaný cieľ - stavba domu s 24 malometrážnymi bytmi.
Súťaž vyhral architekt Michal Maximilián Scheer. Na stavbu domu dostal od mesta 1,5 milióna korún. Funkcionalistická stavba bola výnimočná najmä prednou fasádou s horizontálnymi pavlačami orientovanými do strmej uličky so schodami, ktoré spájali Predmestskú a dnešnú Spanyolovu ulicu. Architekt vhodne využil zložitý terén a v nižšej časti urobil možný obchodný priestor. Na vonkajších múroch sa prelínali sklobetónové plochy s hladkou bielou omietkou, v ktorej sa nachádzali drobné otvory.
Jednoduchou a čitateľnou architektúrou budova upútala návštevníka alebo okoloidúceho. Celkovo mala stavba päť podlaží, bola čiastočne podpivničená s piatym uskočeným polpodlažím povaly. Konštrukciu domu tvorila železobetónová rámová kostra s vyplňovaným murivom. Zadná časť budovy oproti prednej uličnej časti bola posunutá vyššie o jedno podlažie, po svahu bolo možné dostať sa hore popri dome širokým schodiskom s podestami.
Dom mal pôdorys nepravidelného šesťuholníka. V každom podlaží umiestnil architekt dispozične rôzne usporiadané jednoizbové byty s kuchyňou a príslušenstvom - predsieň, komora a WC, pričom kúpeľňa bola spoločná pre štyri byty. Schodisko uprostred domu pretínalo otvorené pavlače na vonkajšej strane budovy, z nich bol prístup do bytov.
Scheerova stavba domu s malometrážnymi bytmi patrí do programu sociálnej výstavby dvadsiatych a tridsiatych rokom minulého storočia, ktorým sa zaoberali viacerí poprední architekti v celej Európe.
Dom prešiel rekonštrukciou začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia po reštitúcii. V dome sídlil Diecézny katechetický úrad žilinskej diecézy, spravovaný Žilinskou diecézou. Bola tu i ubytovňa mladých kňazov. Ďalej tu sídlila Kongregácia Dcér sv. Františka z Assisi. V posledných rokoch bol objekt opustený a nevyužívaný.
Dom patrí k najlepším dielam známeho žilinského architekta Michala Maximiliána Scheera. Ten navrhol v Žiline množstvo funkcionalistických stavieb rodinných domov, úradov a r. k. cirkevných budov aj vďaka priateľským stykom s prelátom Ružičkom. Patria k nim okrem tohto domu i stavba kaplnky v Kostole obrátenia sv. Pavla na dnešnom Mariánskom námestí, projekt Saleziánskeho domu pri Rajeckej ceste, projekt banky Úverového družstva vedenej Tomášom Ružičkom na Mariánskom námestí a ďalšie.
Územie Predmestskej ulice a širšieho okolia má bohatú históriu. Samotná ulica mala viacero názvov - Cintorínska ulica, Predmestská ulica, Ulica Červenej armády a od roku 1992 opäť Predmestská ulica. Je priamym pokračovaním mestskej pamiatkovej zóny, čo zvýrazňuje jej cenný potenciál v blízkosti historického jadra mesta.
Fotogaléria
